Najstarší údaj viažuci sa na knižnicu je rok 1936 a hovorí o tom, že k 31.12.1936 boli vo Svidníku dve knižnice, a to vo vtedajšom Vyšnom Svidníku knižnica mala 254 kníh a v Nižnom Svidníku 92 kníh. V druhej svetovej vojne obidve knižnice boli úplne zničené, podobne ako v ostatných obciach okresu Svidník a Stropkov, ktoré v r. 1945 tvorili vtedajší región Svidník. Oba okresy (okres Svidník mal 50 obcí, okres Stropkov mal 49 obcí) sa len pomaly zviechali z ťažkých vojnových rán. Popri obnove stavebnej a sociálnej začínala sa aj obnova kultúrna.

Kvalitnejšia kultúrno-osvetová činnosť vo Svidníku sa začala organizovať až v novovzniknutom okrese Svidník od polovice r. 1946, kedy vo Svidníku vznikol Ukrajinský osvetový inšpektorát (UOI). Pôsobil do roku 1949, do vzniku Referátu pre školstvo, osvetu a telovýchovu, do ktorého prešla aj starostlivosť o knižnice, tzv. IV. Referát. Vo Svidníku existovala len jedna putovná a jedna doplnková okresná knižnica, ktorá bola umiestnená na ONV – IV. Referát. Až na základe návrhu osvetového inšpektora Jozefa Strambu rada ONV vo Svidníku na svojom zasadnutí 2.2.1953 navrhla zriadiť Okresnú ľudovú knižnicu vo Svidníku. Táto bola zriadená 1.4.1953 a otvorená od 1.5.1953. Umiestnená bola v dome Mikuláša Ducára, v ktorom predtým sídlil Zväzarm. Knižnica svoju činnosť začínala pod vedením prvej knihovníčky a zároveň riaditeľky Heleny Masicovej, rodenej Slotovej, veľmi skromne, nielen počtom kníh, ale i vybavením a umiestnením. Jej knižný fond tvorilo 2 300 kníh, s ktorými vstúpila na nepoznanú cestu v knižničnej činnosti - v doplňovaní knižničného fondu, v kultúrno-výchovnej činnosti i metodike. Na jeseň r. 1954 sa knižnica sťahuje do budovy A. Gerberyho do jednej špajzovej miestnosti s počtom 6 134 kníh. Aj napriek nevyhovujúcemu umiestneniu knižnica sa aktivizovala najmä pri požičiavaní kníh. Týždenne dosahovala cca 120 výpožičiek kníh. Po viacerých urgenciách a písomných požiadavkách na vedúcich činiteľov okresu v závere r. 1955 a začiatkom r. 1956 knižnica sa sťahuje na poschodie tej istej budovy, do jednej svetlej miestnosti o rozmeroch 10 x 6 m. Vtedy mala knižnica 5 717 kníh v slovenskom, českom, ukrajinskom a ruskom jazyku. Evidovala 249 čitateľov a 2 640 výpožičiek. V týchto priestoroch knižnica zotrvala do r. 1964. Prijatím Zákona o jednotnej sústave knižníc č. 53/1959 Zb. knižnica dostáva novú tvár a zároveň sa stáva metodickým centrom pre ľudové knižnice v okrese. Šesťdesiate roky pre okres Svidník (ale aj Stropkov) neboli priaznivé. Obidva okresy boli od 1.7.1960 zrušené zákonom č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu. Namiesto okresných knižníc, ktoré boli zrušené, vznikajú miestne ľudové knižnice, ktoré patrili pod okres Bardejov. V roku 1964 sa knižnica presťahovala do Domu kultúry a vzdelávania na poschodie, kde pre svoju činnosť mala vyhradené 3 miestnosti. Pre knižnicu svitli nové časy dňom 1. augusta 1968, kedy došlo k znovuvytvoreniu okresu Svidník, ku ktorému bola pričlenená aj časť regiónu bývalého okresu Stropkov a do jej pôsobnosti spadalo 99 obcí – 99 MĽK a bývalá Okresná knižnica v Stropkove pod vedením Margity Korbovej. K 31.12.1968 knižný fond predstavoval 12 745 kníh, bolo evidovaných 1 002 čitateľov a 19 263 výpožičiek. Podľa štatistiky mesto Svidník evidovalo 5 100 obyvateľov a okres 40 114 obyvateľov. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa začalo s budovaním strediskového systému siete ľudových knižníc. Sedemdesiate roky možno vo vývoji knižnice označiť za roky skvalitňovania knižničných fondov, zintenzívnenia kultúrno-výchovnej činnosti a roky formovania novej štruktúry poskytovaných služieb. V januári 1973 bolo zriadené oddelenie politickej literatúry a v r. 1976 sa zlúčilo s oddelením náučnej literatúry (OPNL). Zároveň plnilo funkciu študovne a čitárne (pre štúdium slúžilo 28 miest). Osemdesiate roky v živote knižnice znamenali ďalší kvalitatívny rozvoj činnosti nielen na úseku základných knižničných služieb, ale i v bibliograficko-dokumentačnej, metodickej, edičnej a materiálno-technickej oblasti. V januári 1982 došlo k zmene riaditeľa knižnice – riaditeľka Helena Masicová odchádza do dôchodku a funkciu riaditeľa prebral Peter Sičák (1982-1991). Prvého januára 1983 bola zriadená centrálna evidencia čitateľov a v priebehu roka rekonštrukčnými prácami sa zveľadil a rozšíril objekt knižnice. V roku 1985 bol v okrese dobudovaný strediskový systém, avšak delimitácia strediskových knižníc do miestnych a mestských kultúrnych stredísk znamenala rozpad strediskového systému. Narastajúci počet obyvateľov v meste, podľa štatistického údaju v r. 1987 mesto Svidník evidovalo 10 173 obyvateľov, si vyžiadal zriadenie pobočky na sídlisku UTRA, ktorá bola slávnostne otvorená v auguste 1987. K jej zrušeniu došlo v r. 1992. Pozitívnym momentom v činnosti knižnice bolo otvorenie hudobného oddelenia koncom roka 1987. Tieto dve udalosti sa pričinili o to, že knižnica v tomto roku zaznamenala nárast čitateľov o 99 (celkom evidovala 2 989 čitateľov) a nárast výpožičiek o 11 243 (celkový počet výpožičiek predstavoval 74 393), oproti roku 1996. Po dohode s Krajskou požičovňou filmov (KPF) v Košiciach v r. 1989 knižnica zaviedla osobitný úsek služieb – požičiavanie videokaziet. Začiatky deväťdesiatych rokov v knižnici boli poznamenané demokratickými zmenami v našej spoločnosti, ktoré sa udiali v novembri 1989. Tieto spoločensko-politické zmeny vyvolali zmeny aj v živote knižnice. V roku 1991 Okresná knižnica vo Svidníku nadobúda právnu subjektivitu a je priamo riadená MK SR. V polovici augusta toho roku riaditeľ Peter Sičák odchádza do dôchodku a do funkcie riaditeľa knižnice bola menovaná Zuzana Sejková. V roku 1992 začala knižnica realizovať automatizačný proces zakúpením 3 počítačov a 2 tlačiarní. V roku 1993 významnými medzníkmi pre knižnicu sa stali dve udalosti a to: nový šat knižnice – presťahovanie knižnice do samostatnej budovy na sídlisku UTRA a jej sprístupnenie verejnosti 27. septembra 1993 a pilotný holandsko-slovenský modelový projekt BIBLIOBUSY, ktorým sa knižnica dostala do celoslovenského povedomia. Cieľom projektu bolo zaviesť novú doplnkovú knižničnú službu do vidieckych oblastí regiónu Svidník za pomoci dvoch bibliobusov - pojazdných knižníc. Projekt bol slávnostne uvedený do života 20. októbra 1993 ako jediný na Slovensku. Vyhodnotenie projektu sa uskutočnilo v r. 1995 na prezentačnom sympóziu s medzinárodnou účasťou. Okrem iných práve týmito dvoma významnými udalosťami Okresná knižnica začala písať novú kapitolu svojich dejín, ktorá sa zároveň spája s automatizáciou knižničnej činnosti, ktorou sa podarilo výrazne zefektívniť výpožičnú a informačnú činnosť knižnice s využitím systému LIBRIS a od roku 1995 aj systému BIBLIS. Koncom roka 1997 pripojením sa na internet zamestnancom knižnice i jej používateľom bola vytvorená možnosť prístupu do celosvetovej počítačovej siete. Aj vďaka týmto udalostiam knižnica v r. 1994 zaznamenala výrazný nárast a to: v počte čitateľov o 3 742 a výpožičiek o 173 461 oproti roku predchádzajúcemu. V rámci transformácie kultúry Okresná knižnica vo Svidníku od 1. júla 1996 stráca právnu subjektivitu a stáva sa špecializovaným odborným útvarom Podduklianskeho kultúrneho centra vo Svidníku pod názvom Podduklianska knižnica vo Svidníku. Zároveň k 24.7.1996 v zmysle zákona NR SR 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy k okresu Svidník bolo pričlenené mesto Giraltovce a 10 obcí z Bardejovského okresu, a tak okres Svidník tvorilo 68 obcí a dve mestá Svidník a Giraltovce. Taktiež vznikol samostatný okres Stropkov so 43 obcami a mestom Stropkov, ktoré boli odčlenené od okresu Svidník. Metodické pôsobenie knižnice bolo rozšírené o pričlenené obecné knižnice k okresu Svidník a naďalej jej táto pôsobnosť ostala pre obecné knižnice v novovytvorenom okrese Stropkov. Zrušením Podduklianskeho kultúrneho centra dňa 1. apríla 1999 Krajský úrad v Prešove zriaďuje Poddukliansku knižnicu vo Svidníku, ktorá získava právnu subjektivitu ako verejná regionálna knižnica univerzálneho typu, ktorá zároveň plní funkciu mestskej knižnice. Poskytuje knižničné a informačné služby, pôsobí ako koordinačné, metodické, bibliografické a vzdelávacie stredisko knižníc v územnom obvode regiónu (okresov Svidník a Stropkov). Organizuje rôznorodé a zaujímavé podujatia určené všetkým vekovým kategóriám používateľov knižnice, bibliobusov a širokej verejnosti. V roku 2000 v rámci humanizačnej činnosti knižnica zriaďuje pobočku pre obyvateľov Domova dôchodcov. V tom istom roku sa začalo s písaním projektov. V roku 2001 bola zriadená pobočka pre nevidiacich a slabozrakých občanov vďaka odbornej pomoci Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Nevidiacim a zrakovo postihnutým občanom sprístupňuje zvukové dokumenty. V rámci knižnično-informačných služieb znevýhodneným používateľom knižnica zabezpečuje donášku kníh do domu. Od 1. apríla 2002 zriaďovateľom Podduklianskej knižnice je Prešovský samosprávny kraj. V tomto roku knižnica nadviazala spoluprácu s Krosnianskou verejnou knižnicou v Krosne, čím prispela k rozšíreniu spolupráce s prihraničným regiónom v Poľsku v rámci Karpatského Euroregiónu. 1. októbra 2002 došlo k zmene vo vedení knižnice. Do funkcie riaditeľa bol menovaný Mgr. Kamil Beňko. 4. júna 2003 sa v knižnici uskutočnili oslavy 50. výročia založenia Okresnej knižnice vo Svidníku. Pri tejto príležitosti knižnica uskutočnila celoslovenský seminár pod názvom Ukrajiniká - rusiniká v slovenskej národnej bibliografii a vydala zborník o histórii a súčasnosti knižnice na CD. Súčasťou sympózia bol kultúry program, ktorý pripravila PK a novovzniknuté hudobné zoskupenie Trio Tropar, ktoré začalo pracovať pri PK. Zároveň pri knižnici začal svoju činnosť aj Klub umeleckého slova. Dňa 15.07.2004 prechádza oddelenie bibliografie na nový informačný systém knižnice VIRTUA z informačného systému BIBLIS. Od roku 2006 je knižnica spoluorganizátorom Slávností kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska vo Svidníku. V roku 2007 je už celá knižnica zapojená do nového knižnično-informačného systému VIRTUA, do ktorého prešla zo systému LIBRIS. Od 1. októbra 2008 knižnica pristúpila k zníženiu prevádzkovania bibliobusov z dvoch na jeden. Od roku 2010 knižnica vydáva knihovnícke periodikum Poddukliansky knihovník v printovej i elektronickej podobe, ktoré je sprístupnené na webovej stránke knižnice. V roku 2015 bol upravený areál okolia knižnice a bola vybudovaná terasa – letná čitáreň s detským ihriskom, všetko s cieľom vytvoriť príjemné prostredie pre návštevníkov knižnice. V roku 2016 knižnica nadviazala spoluprácu s novovzniknutým Denným stacionárom pre seniorov –Atrium Svidník a Denným stacionárom v Kružlovej, ktorým poskytuje cyklické súbory kníh. Do 1. a 2. ročníka krajskej súťaže Kniha roka PSK, ktorú vyhlásila Knižnica P.O.Hviezdoslava v Prešove a Prešovský samosprávny kraj, sa knižnica zapojila v roku 2018 a 2019.

Podduklianska knižnica vo Svidníku je univerzálnou verejnou knižnicou, ktorá plní funkciu okresnej a mestskej knižnice v meste svojho pôsobenia. Knižnica, ako regionálna knižnica koordinuje a poradensky usmerňuje obecné knižnice, 2 mestské knižnice v regióne, poskytuje metodickú pomoc knižniciam iných typov a ich zriaďovateľom, spracúva štatistiku o verejných knižniciach v okrese Svidník a Stropkov. Knižnica získava, spracováva, uchováva, ochraňuje univerzálny knižničný fond bez ohľadu na nosič informácií a poskytuje komplexné knižničné, informačné a bibliografické služby, vrátane miestnych a regionálnych informácií. Poskytuje základné a špeciálne knižnično-informačné služby, a to rešeršné, referenčné, písomné bibliografické, regionálne informácie, medziknižničnú výpožičnú službu, prístup k vonkajším informačným zdrojom prostredníctvom internetu. Knižnica poskytuje knižnično-informačné služby vidieckemu obyvateľstvu prostredníctvom mobilnej knižnice - bibliobusu v obciach regiónu Svidník (okres Svidník, okres Stropkov). Je členom Spolku slovenských knihovníkov a knižníc, Slovenskej asociácie knižníc (SAK) a od roku 2019 je zapojená do projektu Banchmarking knižníc.

Knižnica sa zapája do celoslovenských podujatí, ako napr. Týždeň slovenských knižníc, Celé Slovensko číta, Maratón čítania, Deň Prešovského samosprávneho kraja, Noc s Andersenom a ďalších a organizuje vlastné tradičné podujatia, ako napr. Zahrajme sa spolu, Leto s knihou, Pavlovičov literárny Svidník, Kde bolo, tam bolo..., Ja už viem čítať spojené so slávnostným zápisom prvákov do knižnice a ďalšie.

Úspechy, ktoré knižnica dosahovala a dosahuje aj v súčasnosti sú predovšetkým dielom zodpovedného, svedomitého a profesionálneho prístupu k práci tých, ktorí sú tvorcami jej histórie i súčasnosti. Pevne veríme, že Podduklianska knižnica bude naďalej tou inštitúciou, ktorá v prvom rade bude pre občana zdrojom informácií, výchovno-vzdelávacou inštitúciou, ale i miestom oddychu.