Ak chceme hovoriť o knižnici, je nevyhnutné začať od jej histórie. Najstarší údaj viažuci sa na knižnicu je rok 1936 a hovorí o tom, že k 31.12.1936 boli vo Svidníku dve knižnice, a to vo vtedajšom Vyšnom Svidníku knižnica mala 254 kníh a v Nižnom Svidníku 92 kníh.

V druhej svetovej vojne obidve knižnice boli úplne zničené, podobne ako v ostatných obciach okresu Svidník a Stropkov, ktoré v r. 1945 tvorili vtedajší región Svidník. Oba okresy (okres Svidník mal 50 obcí, okres Stropkov mal 49 obcí) sa len pomaly zviechali z ťažkých vojnových rán. Popri obnove stavebnej a sociálnej začínala sa aj obnova kultúrna.

Kvalitnejšia kultúrno-osvetová činnosť vo Svidníku sa začala organizovať až v novo vzniknutom okrese Svidník od polovice r. 1946, kedy vo Svidníku vznikol Ukrajinský osvetový inšpektorát (UOI). Pôsobil do roku 1949, do vzniku Referátu pre školstvo, osvetu a telovýchovu, do ktorého prešla aj starostlivosť o knižnice, tzv. IV. Referát.

Vo Svidníku existovala len jedna putovná a jedna doplnková okresná knižnica, ktorá bola umiestnená na ONV – IV. Referát.

Až na základe návrhu osvetového inšpektora Jozefa Strambu rada ONV vo Svidníku na svojom zasadnutí 2.2.1953 navrhla zriadiť Okresnú ľudovú knižnicu vo Svidníku. Táto bola zriadená 1.4.1953 a bola umiestnená v dome Mikuláša Ducára, v ktorom predtým sídlil Zväzarm.

Knižnica svoju činnosť začínala pod vedením prvej knihovníčky a zároveň riaditeľky Heleny Masicovej rodenej Slotovej veľmi skromne, nielen počtom kníh, ale i vybavením a umiestnením. Jej knižný fond tvorilo 2 300 kníh, s ktorými vstúpila na nepoznanú cestu v knižničnej činnosti - v doplňovaní knižničného fondu, v kultúrno-výchovnej činnosti i metodike.

Otvorenie knižnice najviac privítali študenti vtedajšieho gymnázia, ktorí tvorili základ prvých čitateľov knižnice. Že o knižnicu bol zo strany čitateľov záujem, svedčí ajfakt, že ku koncuroka 1953 knižnica evidovala 268 čitateľov a 3 156 výpožičiek.

Na jeseň r. 1954 sa knižnica sťahuje do budovy A. Gerberyho (Dom Riffa) do jednej špajzovej miestnosti s počtom 6 134 kníh. Aj napriek nevyhovujúcemu umiestneniu knižnica sa aktivizovala najmäpri požičiavaní kníh. Týždenne dosahovala cca 120 výpožičiek kníh.

Začiatkom februára 1955 knihovníčka hrebendovsky prekračovala prahy domovov a rozdávala knihy, informovala o zriadení okresnej knižnice, o jej poslaní, o význame čítania.

Začínala organizovať masové podujatia s knihou pre obyvateľov mesta. Z dokumentov sa dozvedáme, že prvým masovým podujatím bola beseda o knihe J. Hlaváča – Zemiaky, ktorej účastníkmi boli roľníci, ktorí v tom čase tvorili základ obyvateľov mesta Svidník.

Po viacerých urgenciách a písomných požiadavkách na vedúcich činiteľov okresu v závere r. 1955 a začiatkom r. 1956 knižnica sa sťahuje na poschodie tej istej budovy, do jednej svetlej miestnosti o rozmeroch 10 x 6 m. Vtedy už mala knižnica 5 717 kníh v slovenskom, českom, ukrajinskom a ruskom jazyku. Evidovala 249 čitateľov a 2 640 výpožičiek. (V týchto priestoroch knižnica zotrvala do r. 1964).Prínosom pre činnosť knižnice bola celoštátna súťaž Budujeme vzornú ľudovú knižnicu (BVĽK), do ktorej sa knižnica prihlásila v r. 1956. V r. 1958 v tejto súťaži získala čestné uznanie KNV, v r. 1961 čestné uznanie SNR a v r. 1968 MK SSR prepožičalo knižnici titul „Vzorná ľudová knižnica“.

Prijatím Zákona o jednotnej sústave knižníc č. 53/1959 Zb. knižnicadostáva novú tvár a zároveň sa stáva metodickým centrom pre ľudové knižnice v okrese. Šesťdesiate roky pre okres Svidník (ale aj Stropkov) neboli priaznivé. Obidva okresy boli od 1.7.1960 zrušené zákonom č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu. Namiesto okresných knižníc, ktoré boli zrušené, vznikajú miestne ľudové knižnice, ktoré patrili pod okres Bardejov.

V roku 1964 sa knižnica presťahovala do Domu kultúry a vzdelávania na poschodie, kde pre svoju činnosť mala vyhradené 3 miestnosti.

Pre knižnicu svitli nové časy dňom 1. augusta 1968, kedy došlo k znovuvytvoreniuokresu Svidník, ku ktorému bola pričlenená aj časť regiónu bývalého okresu Stropkov a do jej pôsobnosti spadalo 99 obcí – 99 MĽK a bývalá Okresná knižnica v Stropkove pod vedením Margity Korbovej.

Okresná knižnica popri funkcii mestskej knižnice sa stála i okresným metodickým strediskom pre sieť ľudových knižníc v okrese a riadenie knižnice spadalo do kompetencie ONV – odboru kultúry.

Rozšírila sa čo do priestoru z 3 na 6 miestností a a boli vytvorené tieto oddelenia: oddelenie politickej literatúry (OPL), oddelenie pre dospelých, oddelenie pre mládež, požičovňa spoločná pre mládež a dospelých, študovňa a miestnosť pre riaditeľa. Došlo aj k nárastu zamestnancov o 4, a to: na úsek práce s mládežou, úsek s dospelými, úsek metodický a úsek hospodársky.

K 31.12.1968 knižný fond predstavoval 12 745 kníh, bolo evidovaných 1 002 čitateľov a 19 263 výpožičiek. Podľa štatistiky mesto Svidník evidovalo 5 100 obyvateľov a okres40 114 obyvateľov.

Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa začalo s budovaním strediskového systému siete ľudových knižníc, ktorý znamenal racionalizáciu knižničnej obsluhy vidieckeho obyvateľstva, zavedenie jednotnej knižničnej techniky a profesionalizáciu pracovníkov. Strediskový systém tvorilo 9 strediskových knižníc.

Sedemdesiate roky možno vo vývoji knižnice označiť za roky skvalitňovania knižničných fondov, zintenzívnenia kultúrno-výchovnej činnosti a roky formovania novej štruktúry poskytovaných služieb.

V začiatkoch sedemdesiatych rokov knižnica začala s vydávaním prvých metodických materiálov a bibliografických súpisov a s budovaním výstrižkového albumu o Dukle a okrese Svidník z Pražskej výstrižkovej služby.

V januári 1973 bolo zriadené oddelenie politickej literatúry a v r. 1976 sa zlúčilo s oddelením náučnej literatúry (OPNL). Zároveň plnilo funkciu študovne a čitárne (pre štúdium slúžilo 28 miest).

Osemdesiate roky v živote knižnice znamenali ďalší kvalitatívny rozvoj činnosti nielen na úseku základných knižničných služieb, ale i v bibliograficko-dokumentačnej, metodickej, edičnej a materiálno-technickej oblasti.

V januári 1982 došlo k zmene riaditeľa knižnice – riaditeľka Helena Masicová odchádza do dôchodku a funkciu riaditeľa prebral Peter Sičák (1982-1991).

Prvého januára 1983 bola zriadená centrálna evidencia čitateľov a v priebehu roka rekonštrukčnými prácami sa zveľadil a rozšíril objekt knižnice.

V roku 1985 bol v okrese dobudovaný strediskový systém, avšak delimitácia strediskových knižníc do miestnych a mestských kultúrnych stredísk znamenala rozpad strediskového systému.

Narastajúci počet obyvateľov v meste, podľa štatistického údaju v r. 1987 mesto Svidník evidovalo 10 173 obyvateľov, si vyžiadal zriadenie pobočky na sídlisku UTRA, ktorá bola slávnostne otvorená v auguste 1987. K jej zrušeniu došlo v r. 1992.

Pozitívnym momentom v činnosti knižnice bolo otvorenie hudobného oddelenia koncom roka 1987. Tieto dve udalosti sa pričinili o to, že knižnica v tomto roku zaznamenala nárast čitateľov o 99 (celkom evidovala 2 989 čitateľov) a nárast výpožičiek o 11 243 (celkový počet výpožičiek predstavoval 74 393), oproti roku 1996.

Po dohode s Krajskou požičovňou filmov (KPF) v Košiciach v r. 1989 knižnica zaviedla osobitný úsek služieb – požičiavanie videokaziet.

Začiatky deväťdesiatych rokov v knižnici boli poznamenané demokratickými zmenami v našej spoločnosti, ktoré sa udiali v novembri 1989. Tieto spoločensko-politické zmeny vyvolali zmeny aj v živote knižnice.

V roku 1991 Okresná knižnica vo Svidníku nadobúda právnu subjektivitu a je priamo riadená MK SR.

V polovici augusta toho roku riaditeľ Peter Sičák odchádza do dôchodku a do funkcie riaditeľa knižnice bola menovaná Zuzana Sejková.

V roku 1993 významnými medzníkmi pre knižnicu sa stali dve udalosti a to: nový šat knižnice – presťahovanie knižnice do samostatnej budovy na sídlisku UTRA a jej sprístupnenie verejnosti 27. septembra 1993 a pilotný holandsko-slovenský modelový projekt BIBLIOBUSY, ktorým sa knižnica dostala do celoslovenského povedomia. Cieľom projektu bolo zaviesť novú doplnkovú knižničnú službu do vidieckych oblastí regiónu Svidník za pomoci dvoch bibliobusov - pojazdných knižníc. Projekt bol slávnostne uvedený do života 20. októbra 1993 ako jediný na Slovensku. Vyhodnotenie projektu sa uskutočnilo v r. 1995 na prezentačnom sympóziu s medzinárodnou účasťou.

Okrem iných práve týmito dvoma významnými udalosťami okresná knižnica začala písať novú kapitolu svojich dejín, ktorá sa zároveň spája s automatizáciou knižničnej činnosti, ktorou sa podarilo výrazne zefektívniť výpožičnú a informačnú činnosť knižnice s využitím systému LIBRIS a od roku 1995 aj systému BIBLIS. Koncom roka 1997 pripojením sa na Internet sa zamestnancom knižnice i jej používateľom bola vytvorená možnosť prístupu do celosvetovej počítačovej siete.

Aj vďaka týmto udalostiam knižnica v r. 1994zaznamenala výrazný nárast a to: v počte čitateľov o 3 742 a výpožičiek o 173 461 oproti roku predchádzajúcemu.

V rámci transformácie kultúry Okresná knižnica vo Svidníku od 1. júla 1996 stráca právnu subjektivitu a stáva sa špecializovaným odborným útvarom Podduklianskeho kultúrneho centra vo Svidníku pod názvomako Podduklianska knižnica vo Svidníku.

Zároveň k 24.7.1996 v zmysle zákona NR SR 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy k okresu Svidník bolo pričlenené mesto Giraltovcea 10 obcí z Bardejovského okresu a tak okres Svidník tvorilo 68 obcí a dve mestá Svidník a Giraltovce.

Taktiež vznikol samostatný okres Stropkov so 43 obcami a mestom Stropkov, ktoré boli odčlenené od okresu Svidník.

Metodické pôsobenie knižnice bolo rozšírené o pričlenené obecné knižnice k okresu Svidník a naďalej jej táto pôsobnosť ostala pre obecné knižnice v novovytvorenom okrese Stropkov.

Zrušením Podduklianskeho kultúrneho centradňa 1. apríla 1999 Krajský úrad v Prešove zriaďuje Poddukliansku knižnicu vo Svidníku, ktorá získava právnu subjektivitu akoverejná regionálna knižnica univerzálneho typu, ktorá zároveň plní funkciu mestskej knižnice. Poskytuje knižničné a informačné služby, pôsobí ako koordinačné, metodické, bibliografické a vzdelávacie stredisko knižníc v územnom obvode regiónu (okresov Svidník a Stropkov). Organizuje rôznorodé a zaujímavé podujatia, určené všetkým vekovým kategóriám používateľov knižnice, bibliobusov a širokej verejnosti.

V roku 2000 v rámci humanizačnej činnosti knižnice zriaďuje pobočku pre obyvateľov Domova dôchodcov a pobočku pre nevidiacich a slabozrakých občanov vďaka odbornej pomoci Knižnice pre nevidiacich M. Hrebendu v Levoči a finančného daru Prvej stavebnej sporiteľne a. s. v Bratislave.

Od 1. apríla 2002 zriaďovateľom Podduklianskej knižnice je Prešovský samosprávny kraj.

V tomto roku knižnica nadviazala spoluprácu s Krosnianskou verejnou knižnicou v Krosne, čím prispela k rozšíreniu spolupráce s prihraničným regiónom v Poľsku v rámci Karpatského Euroregiónu.

1. októbra 2002 došlo k zmene vo vedení knižnice. Do funkcie riaditeľa bol menovaný

Mgr. Kamil Beňko.

Úspechy, ktoré knižnica dosahovala a dosahuje aj v súčasnosti sú predovšetkým dielom zodpovedného, svedomitého a profesionálneho prístupuk práci tých, ktorí sú tvorcami jej histórie i súčasnosti.

Pevne veríme, že Podduklianska knižnica bude naďalej tou inštitúciou, ktorá v prvom rade bude pre občana zdrojom informácií, ale i miestom oddychu.